BLOG

Priatelia, viete o pripravovanom zákone na Slovensku, podľa ktorého by ste mohli prísť o svoje dieťa? Nie?! Tak si pozrite:
http://www.prvnizpravy.cz/zpravy/zpravy/na-slovensku-se-pripravuje-zakon-na-odebirani-deti/

Prosím šírte ďalej, aby sa tomu prijatiu zákona zabránilo!

Toto je realita a deje sa to práve TERAZ, konkrétny prípad zo súčasnosti, kedy Slovenka žijúca v Anglicku prišla o dieťa!:

Prípad pani Silvii Maher-Danielovej aj na FB stránke:
Ivana Boorová – Slovensko, pomôžme jej vrátiť deti späť
Silvii Maher – Danielovej chcú v Británii odobrať dieťa a zbaviť ju svojprávnosti !!!

Žiadosť o pomoc prišla od priateľky Silvii Maher, ktorá sa jej pokúša pomôcť:

Priatelia, ak môžete zdieľajte !!!!! Ide o moju kamarátku a jej syna v UK. Prípad je komplikovaný, ale pokúsila som sa tu sformulovať aspoň základné myšlienky, ako som to pochopil z rozprávania Silvie aj jej mamy.

Dovoľujeme si vás poprosiť o pomoc formou akejkoľvek medializácie prípadu násilného odobratia syna mojej kamarátky a bývalej susedky Silvie Maher ( rod. Danielovej) z Martina, ktorá žije vo Veľkej Británii v meste Lewes pri Brightone (East Sussex). Silvia Maher ( rod. Danielová) bola veľmi talentovaná a jazykovo nadaná študentka. Už počas strednej školy študovala vo Fínsku, kde zvládla jazyk v priebehu jedného roka, pracovala v Nemecku, neskôr sa vydala za britského občana s ktorým má syna Elliota (12 r.), ktorý sa narodil v Martine a má slovenské aj britské občianstvo. Manžel Silvie pracoval v tom čase ako lektor angličtiny v Martine. Neskôr sa rodina presťahovala do UK, kde sa však manželia rozviedli a dieťa bolo pridelené do opatery matky Silvie. Manžel mal nejaké zdravotné problémy a neskôr sa prestal o dieťa zaujímať úplne. Aby sa mohla Silvia starať o syna, rozhodla sa za ňou vycestovať do UK aj jej matka Ing. Ľubica Danielová, ktorá do vtedy pracovala v Martine a Turčianskych Tepliciach ako úradníčka na odbore Životného prostredia. Neskôr za nimi vycestovala aj mladšia sestra Simona, ktorá študuje v UK architektúru. Všetky tri ženy sa starajú o jediné dieťa v rodine – Elliota a mal naozaj výbornú starostlivosť. Výborne sa učil, hral tenis na vrcholovej úrovni, športoval. Rodina má prenajatý v Lewes luxusný dom, za ktorý mesačne platia ca. 1500 GBP, takže aj čo sa týka kvality bývania a kvality života – nemajú žiadny ekonomický problém – samozrejme veľa pracujú.
V auguste minulého roku (2012) sa Silvia so synom vrátila z dovolenky z Turecka do Lewes a syn začal mať zdravotné problémy, ktoré vyzerali ako astmatické. Začala s ním v septembri chodiť na rôzne vyšetrenia k tzv. miestne príslušnému doktorovi (v ambulancii je každú chvíľu nejaký iný lekár – to je systém štátneho britského zdravotníctva – preto chodia slovenské matky žijúce v UK, keď sú doma na Slovensku k lekárom u nás). Pravidelne sa dožadovala nejakého odborného vyšetrenia pre syna, ale vždy ich odbili nejakými „kvapkami do nosa“. Elliot sa sťažoval na to, že mu opúcha hrdlo – uzliny, že nemôže prehĺtať ani nič jesť, tak im raz povedali, že je hypochonder a že si to vymýšľa, druhýkrát dostali kvapky do nosa a pod. Elliot prestával jesť a začal chudnúť, v škole býval unavený, niekedy mu bývalo zle tak, že zo školy telefonovali matke, aby si po neho prišla. Podľa britských zákonov mali lekári vždy poslať do školy hlásenie, keď uznali Elliota za chorého, ale lekár to tak nikdy neurobil. Ale Silvia má aj správu zo školy, že Elliot sa učil výborne a neboli s ním žiadne problémy.
Keď sa Silvia už v decembri dožadovala razantnejším spôsobom odborného lekárskeho vyšetrenia, poslal lekár Elliota na neurologické a psychologické vyšetrenie a doporučil aj „rozčuľujúcej sa matke“ psychologické vyšetrenie a podal podnet aj na sociálny úrad, aby vykonal kontrolu. Od tejto chvíle sa v domácnosti vystriedali množstvá rôznych sociálnych komisií a pracovníkov, vypisovali rôzne dotazníky a podobne. Stále s odôvodnením, že je to potrebné pre to, aby dostal Elliot lepšiu zdravotnícku starostlivosť. Keď nemohol prehĺtať, tak mu zabezpečili po 2 mesiacoch !!!! dodávku nejakej tekutej výživy. Keď to už Silvia považovala za neúnosné, začala si vybavovať súkromnú kliniku na vyšetrenie syna, vtedy „zrazu“ okolo 21. marca 2013 prišla sanitka a odviezli Elliota do nejakej „nemocnice“, kde ho majú „preliečiť.“ Silvia dostala do ruky prefotený papier, kde by sa mal Elliot nachádzať, volala tam ca. za 2 hodiny, ale v nemocnici jej povedali, že tam taký pacient nikdy nedorazil ani takého nečakajú na hospitalizáciu. Keď začala pátrať, kde je syna odviezli, volal je nejaký lekár a tvrdil, že Elliot je už v nemocnici a všetko je v poriadku. Priebežne jej niekto volal a informoval ju akože o zdravotnom stave syna. Po 10 tich dňoch jej zase volali, že sa má prísť syna vyzdvihnúť, ale že je v zlom fyzickom stave, že sa má pokúsiť dať ho fyzicky do poriadku, ale že si myslia , že mu zostáva len 20 dní života, že asi zomrie. Upozorňujem na to, že Elliot bol ešte v auguste 2012 športovec, tenista, ktorý denne 4 hodiny trénoval. (Na Facebook dala Silvia aj fotky z toho obdobia) Silvia si išla vyzdvihnúť syna a našla ho v nejakej psychiatrickej klietke, na zemi – resp. na nejakom ležadle. Bol vychudnutý, zbitý, mal modriny, aj vlasy mal vytrhané – údajne ho tam zbil nejaký 19 ročný psychiatrický pacient. Elliot sa mame sťažoval, že ho tam zbili a vyhrážali sa mu, že ak niečo povie, tak že ho zase zavrú do tej klietky a podobne. Po návrate domov Silvia podala podnet na políciu, opakovane kontaktovala našu ambasádu so žiadosťami o pomoc a podobne. Následne dňa 01. mája 2013 zase prišli do ich domu nejakí soc. Pracovníci, psychiatri resp. neviem či aj s políciou a zobrali im Elliota z domu s tým, že vraj ho matka proti nariadeniu súdu uniesla a schováva ho na neznámom mieste. ( On bol mesiac doma s matkou a starou mamou v mieste svojho bydliska v Lewes). Následne strčili Silvii do ruky nejaké papiere, z ktorých sa dočítala, že počas marcového pobytu Elliota v tom „zvláštnom“ zariadení, vybavila sociálna komisia už nejaké papiere, podľa, ktorých už nemajú matka ani stará matka ani nik iný okrem štátu , resp. bez rozhodnutia súdu starať sa o Elliota a v momente, keď si na základe telefonátu lekára bola Silvia vyzdvihnúť syna z nemocnice, vlastne už vtedy porušila zákon.

Následne sa jej začali vyhrážať, že jej obvinenia o unesení dieťaťa sú vymyslené a že ak o tom bude niekoho informovať , že to sú tajné spisy a podobne a že jej zabezpečia, aby sa sama ocitla na doživotie v psychiatrickej liečebni. Človek na Slovensku by si povedal, že to nie je možné, ale bohužiaľ je. Nevieme či zo strachu pred tým, že by Silvia obvinila lekárov z nejakého zanedbania starostlivosti, resp. že by niekoho obvinila za týranie a zbitie dieťaťa …. táto časť je pre mňa nepochopiteľná …. zamerali sa „sociálni pracovníci spolu s nejakými psychiatrami“ na Silviu. Keď prebehol predbežný súd dostala Silvia do ruky papiere, kde sú sfalšované správy nielen o Elliotovi ale aj o jej zdravotnom stave, sú tam správy o rôznych psychiatrických liečeniach, ktoré údajne absolvovala, popísané rôzne psychofarmaká, ktoré údajne užívala a podobne. Sú tam napr. aj chybné dátumy narodenia a aj rôzne chybné termíny, kedy boli u lekára a pod. Následne je v správach informácia, že Silvia aj s jej matkou sú nejaké sociálne prípady, ktoré nemajú žiadne vzdelanie (Silvia má vyštudovanú univerzitu v Sussexe – neviem, či náhodou aj nerobí nejaký doktorát v Brightone – a stará mama je Ing. poľnohospodárska). Ale v správach o nich sú informácie, že nemaj ú žiadne vzdelanie, že sú nejké špinavé imigrantky, že Elliot žije v nejakých biednych pomeroch, že matka ani stará matka nemajú žiadny majetok – na súde vôbec nebrali do úvahy ich vysokoškolské diplomy, listy vlastíctva – nakoľko stará matka p. Danielová vlastní viacero nehnuteľností, aj lesov aj pôdy na Slovensku. Súd všetko zamietol, že majú halucinácie a že sú dementné a jednoznačne sa nemôžu o dieťa starať a že dieťa treba dať na adopciu resp. ho nechať do 18 rokov v nejakom ústave.
Nakoľko poznám Silviu Maher aj starú matku Ing. Ľubicu Danielovú už od r. 1992, a stretávali sme sa v Martine, počas ich pobytov na Slovensku aspoň raz za 2 roky môžem potvrdiť, že nie sú žiadne sociálne prípady, ani žiadne dementné ženy, ale že ide o rodinu vysoko inteligentných a talentovaných ľudí, ktorí sa ocitli v neuveriteľnej situácii. Malý Elliott mal počas celého detstva vzornú starostlivosť matky aj starej matky.
Momentálny stav je taký, že malý Elliot je od 01. mája zatvorený v nejakom „psychiatrickom“ ústave.
Matka Silvia sa sním môže kontaktovať len 5 minút týždenne cez sklo a reproduktor , pričom v miestnosti sú s nimi ca. 5 – sociálni pracovníci. Silvia je psychicky úplne na dne, obracia sa o pomoc na všetky strany, ale proti rozbehnutej mašinérii tzv. sociálnych komisií v UK je skoro bezmocná.
Na rozdiel od prípadu p. Bóorovej z minulého roku , v tomto prípade neobvinili matku z nejakého týrania dieťaťa, ale sa snažia ju odstaviť formou totálnej sociálnej eliminácie – snažia sa ju podvodnými lekárskymi správami takmer zbaviť svojprávnosti, vyhlásiť ju za dementnú, následne sa vyhrážali aj starej matke, že to isté spravia aj s ňou ak budú stále odporovať a dávať ďalšie sťažnosti a podnety na postupy lekárov, sociálnej komisie alebo polície.
Na dni 14. a 15. augusta 2013 je stanovené súdne pojednávanie, kde plánujú Silviu zbaviť akýchkoľvek rodičovských práv na Elliota, resp. ju zbaviť svojprávnosti a následne budú mať už voľné ruky na to, aby mohol byť Elliot adoptovaný resp. ho možno nechajú do 18 rokov zatvoreného v nejakom ústave – lebo neviem, či 12 ročný chlapec po takejto traume bude vôbec schopný normálne žiť.

Dnes 05.08. 2013 mala Silvia Maher (Danielová) druhé stretnutie s medzinárodným právnikom v Londýne, ktorý sa ujal ich prípadu v poslednej chvíli , takže má 10 dní pripraviť sa na proces na 14.-15. augusta. (Mimochodom akonáhle právnik požiadal o prístup k spisu Silvie Maherovej – dostal hneď niekoľko výhražných telefonátov, aby sa do prípadu neangažoval. Tento právnik údajne už má nejaké skúsenosti s nútenými adopciami detí, tak len dúfame, že sa mu podarí našej kamarátke Silvii Maher – Danielovej a jej synovi Elliotovi Maher pomôcť .